Hlavým podnetom vedúcim k vytvoreniu fungujúceho partnerstva na báze MAS bola podpora trvalo udržateľného rozvoja celého územia a aktivít realizovaných v prospech obcí, neziskových organizácií, malých a stredných podnikateľov a iných subjektov a občanov pôsobiacich v danom území. Geografická blízkosť obcí, historicko-kultúrna identita územia ako aj zápasenie s podobnými problémami už v minulosti spájali jednotlivých aktérov územia a spájajú ich aj dnes.
Vytvoreniu súčasného partnerstva MAS ĽUBOVNIANSKO predchádzalo združenie HOSAŠ. Išlo o Mikroregión Horného Spiša a Šariša, ktorý mal za cieľ vytvoriť dynamický región, v ktorom žijúspokojní a aktívni občania v zdravom životnom prostredí s adekvátnymi možnosťami na prácu, bývanie a vzdelanie a majúci vytvorený priestor na kultúrne a spoločenské vyžitie s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj regiónu. V združení pôsobilo 42 obcí a 2 mestá, vrátane obcí v súčasnosti združených v MAS ĽUBOVNIANSKO. Jedným z výsledkov tejto mikroregionálnej spolupráce bol projekt „Kompostoviská“.
Ďalším impulzom pre budovanie partnerstva založeného na spolupráci verejného a súkromného sektora bolo v roku 2003 založenie Združenia pre rozvoj mikroregiónu Ľubovnianka a Združenia mikroregiónu Sulínka. Najvýznamnejšou aktivitou súvisiacou s týmito združeniami bolo vypracovanie projektu „Chodníkom k prameňu“. Následne sa vytvorila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Severný Spiš Pieniny, ktorej hlavným cieľom je prehlbovať spoluprácu medzi obcami a rozvoj trvalo udržateľného prírodného turizmu v regióne. Dôvodom vytvorenia samotnej MAS ĽUBOVNIANSKO bola skutočnosť, že obce združené v uvedených mikroregiónoch si vytvorili samostatné miestne akčné skupiny, čím sa podmienky spolupráce zmenili. Na prvom stretnutí MAS dňa 26.2.2015 sa tak určilo, že zoskupenie obcí v MAS ĽUBOVNIANSKO budú tvoriť geograficky susediace obce, ktoré vytvoria mikroregión, ktorý bude mať aj súvislú hranicu s Poľskom aj kvôli možnostiam cezhraničnej spolupráce. Oficiálna žiadosť o registráciu združenia na Ministerstve vnútra SR bola podaná 17.3.2015 a občianske združenie bolo oficiálne zaregistrované 26.3.2015.
Geografická poloha a vymedzenie MAS
Miestna akčná skupina ĽUBOVNIANSKO pôsobí v území geograficky ohraničenom katastrálnymi hranicami obcí Kolačkov, Jakubany, Nová Ľubovňa, Stará Ľubovňa, Chmeľnica, Hajtovka, Matysová, Malý Lipník, Starina, Legnava, Sulín a Mníšek nad Popradom (Mapa 1), ktoré sa prevažne nachádzajú vo vysočinovom reliéfe. Takto vymedzené územie má rozlohu 223,7 km2 a pretiahnutý tvar v smere sever – juh. Absolútna geografická poloha územia MAS ĽUBOVNIANSKO je daná súradnicami:
- 49° 25′ 13,5″ s. g. š. ako najsevernejšieho bodu MAS v k. ú. obce Mníšek nad Popradom na štátnej hranici s Poľskom;
- 49° 9′ 5,6″ s. g. š. ako najjužnejšieho bodu MAS v k. ú. obce Jakubany na hranici so susedným okresným mestom Levoča;
- 20° 52′ 56,4″ v. g. d. ako najvýchodnejšieho bodu MAS v k. ú. obce Legnava na štátnej hranici s Poľskom;
- 20° 36′ 18,6″ v. g. d. ako najzápadnejšieho bodu MAS v k. ú. obce Kolačkov v mieste styku katastrálnej hranice obce Kolačkov s hranicou medzi obcami Lomnička a Hniezdne.
Z administratívneho hľadiska je skúmaný región súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. V rámci neho patrí všetkých 12 obcí MAS k okresu Stará Ľubovňa, ktorý je situovaný v severozápadnej časti PSK na hranici s Poľskou republikou. Z hľadiska postavenia MAS ĽUBOVNIANSKO medzi najbližšími obcami má skúmané územie spoločnú hranicu s k. ú. obcí Lomnička a Hniezde na západe, s k. ú. obcí Jarabina, Kremná a Hraničné na severozápade, s Poľskou republikou na severe, s k. ú. obcí Orlov a Údol na severovýchode a s k. ú. obcí Plavnica a Šambron na východe. Na juhovýchode hraničí MAS ĽUBOVNIANSKO s k. ú. obce Tichý Potok, ktoré už spadá do okresu Sabinov, na juhu zasa s k. ú. okresného mesta Levoča a na juhozápade má riešená MAS spoločnú hranicu s tromi obcami okresu Kežmarok, a to Ľubica, Ihľany a Holumnica.
Makropoloha regiónu súvisí s jeho lokalizáciou v severnej časti východného Slovenska a s bezprostrednou blízkosťou štátnej hranice s Poľskom, s ktorým susedí až päť (Mníšek nad Popradom, Sulín, Malý Lipník, Starina, Legnava) z 12 obcí MAS. Strategická poloha územia v slovensko-poľskom pohraničí bola v minulosti základom pre rozvoj územia, nakoľko línia Stará Ľubovňa – Mníšek nad Popradom tvorila komunikačnú tepnu medzi Uhorskom a Poľským panstvom. Významnú polohu tohto územia si všimol už rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu chcel po zriadení provincií Marcomania a Sarmatia, posunúť hranice Rímskeho impéria. V súčasnosti má územie potenciál pre rozvoj rozličných možností v oblasti cezhraničnej spolupráce a využívania samotného vplyvu hranice v oblasti oživenia a budovania bilaterálnych partnerstiev.Na druhej strane však takáto okrajová poloha môže spôsobovať odchod prevažne mladej kvalifikovanej pracovnej sily v produktívnom veku za lepšími pracovnými príležitosťami mimo skúmaný región (práca v zahraničí).
Mikropoloha územia je bezprostredne ovplyvňovaná mestom Stará Ľubovňa, ktoré je ako jediné a zároveň okresné mesto súčasťou MAS ĽUBOVNIANSKO. Je situované v centrálnej časti skúmaného regiónu. Bezprostredná blízkosť mesta s okolitými obcami MAS výrazne ovplyvňuje vonkajšie väzby regiónu s jeho okolím. Najintenzívnejšie vonkajšie väzby v regióne sú totiž práve na mikroregionálnej úrovni, konkrétne na úrovni vzťahu mesto Stará Ľubovňa a obce MAS. Pre väčšinu týchto väzieb je charakteristický práve dostredivý smer k Starej Ľubovni ako hlavnému centru dochádzky. Týmto sa neguje aj samotná strediskovosť obcí, ktorá nie je v skúmanom regióne až taká výrazná, pretože všetky obce viac menej gravitujú práve k Starej Ľubovni. Za obec, ktorá vykazuje znaky strediskovej obce môžeme považovať Novú Ľubovňu vďaka jej polyfunkčnému charakteru.